Herná konzola Sony Playstation 4 je tu s nami už tri roky. V týchto dňoch vychádza jej ďalšia revízia, Playstation 4 Pro. Tá ponúkne oproti pôvodnej…
Herná konzola Sony Playstation 4 je tu s nami už tri roky. V týchto dňoch vychádza jej ďalšia revízia, Playstation 4 Pro. Tá ponúkne oproti pôvodnej verzii mierne zvýšený výkon v hrách a sľubuje aj 4K rozlíšenie. A ja ju stále nemám. Ani jednu. A zjavne mať ani nebudem, pretože ju nechcem...
Nebolo by na tom nič čudné, pokiaľ by som sám nebol vcelku náružlivý konzolový hráč so zameraním práve na značku Playstation. Priznám sa, že s konzolami som začal dosť neskoro. Asi pred desiatimi rokmi. Kvôli pár exkluzívnym titulom som siahol po dnes už legendárnej Playstation 2. Potom prišla Playstation 3, Playstation Portable a nakoniec aj Playstation Vita. Hranie na konzole si ma získalo. Žiadne padanie do Windows, žiadne sekanie, žiadne riešenie technických problémov, alebo editovanie .ini súborov. Postupom času som si na vysedávanie na gauči s ovládačom v ruke tak privykol, že pri pokusoch pustiť si niečo na počítači som nedokázal obsedieť pred monitorom dlhšie ako hodinu.
Potom prišiel rok 2013. Na Electronic Enternatinment Expro sa predstavili konzoly novej generácie. Začala takzvaná "konzolová vojna". A ja som nechápal, celý ten povyk okolo. Nintendo sa s Wii U už predtým samé strelilo do nôh. Microsoft si nezvládnutým marketingom sám podpílil konár a Sony... Sony ostalo na trati samo a nemuselo robiť vlastne nič. Sony predstavilo svoju konzolu Playstation 4, ktorá neprinášala žiadne nové technológie, žiadny úžasný výkon a jediné čo stálo za zmienku, bolo spoplatnenie sieťovej hry. A absencia spätnej kompatibility. A nový ovládač, ktorý dostal zbytočnú dotykovú plôšku, ešte zbytočnejšiu LED diódu, vybavili ho batériou s nižšou kapacitou a oproti predchodcovi štvornásobne znížili výdrž na jedno nabitie. Ale potom prišla na rad cena - 399 eur. Suma nepríliš vzdialená od minimálnej mzdy v ekonomicky tak slabej krajine akou je Slovensko. Úspech bol zaraz na svete.
V Sony narozdiel od všetkých svojich predchádzajúcich generácii otočili smer. Už neudávali trendy, neposúvali hranice. Vizionár Ken Kutaragi je preč a nahradnil ho prototyp moderného nerda, Mark Cerny. Ekonomický úspech bolo jediné na čom záležalo. Jeho úlohou bolo ponúknuť čo najlacnejšiu konzolu, z čo najlacnejších komponentov, pre čo najmasovejšie publikom. To sa podarilo, ale stálo to za to? Odfláknuté chladenie, v mnohých prípadoch zvýšená hlučnosť, olupujúce sa ovládače či nezmyselné šetrenie na teplovodivej paste. Najväčší šok bolo pre mňa použitie nového procesora. Od supermoderného, ale aj zložitého Cell procesoru, prešli v Sony na Jaguar. Osemjadro od AMD s nízkymi taktami, ktoré sa používa do lacných notebookov. Ako čas ukázal, konzola nemala dostatok výkonu na sľubované Full HD rozlíšenie pri stabilnej frekvenciu snímkov 60 za sekundu. Výsledkom čoho je dnes PlayStation 4 Pro.
Konzolový trh sa zmenil. Z večných držiakov sa stal spotrebný tovar, so slabou optimalizáciou hier a množstvom nezmyselných príplatkov. Avšak tento úspech zaručí, že ďalšie herné konzoly musia pokračovať v nastolenom trende. Neprinášať nové technológie, ale sústrediť sa na cenu. Robiť krôčiky, nie skoky. Videli sme to aj pri Playstation 3, kedy Sony aj na konci výroby pribalovalo do krabice stále SCART kábel a nie HDMI. A dnes, kedy už drvivá väčšina osobných počítačov má SSD disk aspoň na systém, fungujú konzoly stále na pomalých 5400-otáčkových mechanických diskoch.
To, čo ma kedysi pritiahlo ku konzolám, tam už nie je. A budúcnosť nevyzerá o nič lepšie. Budú polgeneračné konzoly novým štandardom? Ak sa uchytia predajne, tak určite áno. Nech si vravia predstavitelia herných spoločností čo chcú. Im ide v prvom rade o peniaze. V tom momente, kedy začali stavať zisk pred zákazníka, ma stratili. Ktovie, možno nás opäť raz postihne videoherný krach, v ktorom sa následne oddelí zrno od pliev. Ale do tej doby, zbohom Sony.
