Tales of Vesperia

Tales of Vesperia patrí z nejakého dôvodu medzi najobľúbenejšie časti série Tales. Pôvodne Xbox 360 exkluzivita sa konečne v roku 2019 dostala aj na PC, kde som si hru zahral aj ja. Vychádza z japonskej PS3 verzie, ktorá ponúkla rozšírený obsah.

Za klady sa tu zvyčajne označujú postavy, minimálne to hlavná - Yuri Lowell, ktorý pravidelne vyhráva ankety o najobľúbenejšieho hrdinu série. Nie je zlý, ale ja som v sérii videl už aj lepších. Čo môžem podpísať je Repede, Yuriho pes, ktorý tu slúži ako maskot družiny. Má jednu vlastnosť, ktorá mu zabezpečuje primát medzi najobľúbenešjími maskotmi série - nerozpráva. Zvyšok družiny za veľa nestojí, sú otravní, nerozhodní, veľmi plocho napísaní a ich prezentácia hráča skôr otravuje ako baví.

Najväčším záporom Vesperie je však NEUSTÁLE kúskovanie hry. Družina príde do nového mesta. Začne sa rozhovor a rozdelí sa. Hráč potom musí pobehať všetkých členov a porozprávať sa s nimi, potom sa dohodnú na stretávke v miestnom hostinci, vyspia sa a ide sa ďalej. Hra neustále trhá a dáva družinu dokopy. To všetko by sa dalo vybaviť nejakou ucelenou prestrihovou scénou, ale nie... Keď som už pri prestrihových scénach. Stále treba odklikávať každú vetu manuálne. Technická stránka je tu slabá. Síce grafika je nestarnúca, no engine hry je z technických dôb PS2. Neexistujúca fyzika, žiadne skákanie, skrčenie sa, motion capture, neviditeľné steny atď.

Príbeh, ktorá by mal hru ťahať je taký nemastný-neslaný, neustále mení cieľ. Najskôr chceme nájsť magický kameň, ktorý ukradli z Yuriho štvrte, potom sa rozhodneme eskortovať princeznú, potom si založíime gildu, potom pôjdeme pátrať po jednej príšere, potom sa rozhodneme radšej skúmať úniky magickej energie a tak stále dookola. Nie je tam jasne daný koncept, ktorý by ťahal hru vpred a dával jej jasný smer. Tales sériu mám rád, ale záujemcom by som odporučil skôr iný diel (Abyss, Xillia, Arise).