Fallout

Prvý Fallout patrí medzi najvýznamnejšie hry, aké som kedy hral. Je to unikátna hra na hrdinov v post-apokalyptickom svete, inšpirovaná americkým štýlom 50. rokov. Bola to moja prvá hra v tomto žánri a kúpil som si ju vlastne úplnou náhodou. V roku 1999, keď ju v preloženej verzii pribalil LEVEL ako prílohu k časopisu. A vznikla z toho obrovská herná láska.

Hráč sa ocitá v koži obyvateľa podzemného, protiatómového krytu, ktorý je vyslaný do rádioaktívnej pustiny plnej nástrah, aby našiel náhradný vodný čip. Ten starý totiž zlyhal a hrozí, že krytu dôjde pitná voda a jeho obyvatelia pomrú smädom. Na túto (prvotnú) úlohu je vyčlenený časový limit - 150 dní. Tento limit je však tak milosrdný, že sa mi nikdy nestalo, že by mi nestačil. Úplne bez problémov by postačovalo aj 100 dní.

Hra predstavuje svoj vlastný, detailný systém tvorby postavy, umožňujúci vytvoriť si najrôznejšie kombinácie. Obzvlášť zaujímavé sú charakterové vlastnosti, ktoré pridajú postave ako nejakú výhodu, tak aj penalizáciu. Čerešničkou sú potom tzv. perky, ktoré významne uľahčujú hráčovi život a mnohokrát je dilemou vybrať si zo zoznamu iba jeden. Z herného hľadiska ide o izometrickú hru s množstvom textových dialógov a ťahovým súbojovým systémom. Negatívom je slabšia znovuhrateľnosť. Človek vie, kde čo je, ako čo vyriešiť a všetkým prechádza ako horúci nôž maslom. Takisto v hre nie je veľa questov a po ich dokončení tam už niet čo robiť. Celý Fallout sa dá prejsť za 10 - 12 hodín. Ak ide človek na istotu tak aj za 6.

Grafická stránka hry zostarla kvalitne, stále sa mi páči a podľa mňa vyzerá lepšie než následovníci Tactics a (zrušený) Van Buren. Hru si jednoznačne odporúčam zahrať s komunitným modom "Fallout Fixt". Pridáva množstvo malých detailov, ktoré však výrazne vylepšujú herný zážitok. V mojom hernom srdci predstavuje tento diel nostalgická záležitosť, ktorý započal lásku k celej sérii. Paradoxne vďaka krátkej hernej dobe si ho vždy rád pripomeniem a zahrám hocikedy znova.