Nintendo 3DS - vo svete vraj úspech, u nás len pre nadšencov

Hneď na začiatok vysvetlím ten nadpis. Prečo "vraj úspech", veď jeden čas to boli hlavne predaje 3DS, čo držali Nintendo nad vodou. Úspech je to ale relevantný, konzola je v pluse, čo je určite fajn, ale v porovnaní s očakávaniami je to skôr sklamanie. Keď sa spoločne pozrieme na predaje z minulej generácie, tak Nintendo DS dokázalo predať famóznych 154 miliónov a Playstation Portable 82 miliónov kusov. Z tejto obrovskej masy užívateľov bolo Nintendo schopné udržať na 3DS ani nie tretinu. Podľa poslednej hodnotiacej správy sú predaje na úrovni 67 miliónov a stále spomaľujú. Kým na začiatku dokázali predať 15 miliónov kusov ročne, teraz sú to už približne iba 4 milióny. Nintendo malo kedysi v segmente vreckových konzol monopol, no kvôli chytrým mobilným telefónom sa im výrazne znížila potencionálna užívateľská základňa a 3DS teda iba zbiera posledné zvyšky. A to tieto čísla výrazne ťahajú domáci Japonci. Veď v 120 miliónovom Japonsku sa predalo viac konzol, ako v mnohonásobne väčších Spojených štátoch či v Európe.

HARDVÉR A TIE VECI OKOLO

Od nástupu originálneho 3DS na trh uplynulo 6 rokov a Nintendo vydalo už neuveriteľných 5 hardvérových revízií. Ponuku tak tvoria pôvodné modely 3DS a 3DS XL, nové 3DS a nové 3DS XL a tiež 2DS s 2DS XL. Reálne sa v našich obchodoch dajú zohnať iba "staré" a nové XL verzie, ku ktorým nedávno pribudlo 2DS XL. Ja považujem za najlepšiu verziu nové 3DS v klasickej veľkosti, ktoré Nintendo bohužiaľ prestalo vyrábať. Lepšie sa zmestí do vrecka nohavíc, pohodlnejšie sa drží v jednej ruke (čo vyžadujú niektoré hry) a ponúka to isté čo väčšia XL verzia, pričom rozdiel v uhlopriečke obrazoviek nie je nejako priepastný. Iba 1 palec, teda 2,54 cm.

Technické špecifikácie nikoho neohromia. Aj keď nové Nintendo 3DS dostalo menší nárast výkonu, stále je to obrovská slabota. ARM štvorjadro s maximálnym taktom 804 MHz, 256 MB RAM a grafický čip taktovaný na 268 MHz s 10 MB VRAM. Maximálne rozlíšenie hier je mizivých 400x240 a obnovovacia frekvencia obrazovky 60 Hz. Výdrž batérie je pri takomto nastavení zhruba tých 6 hodín. Nintendo v tichosti začalo vymieňať obrazové panely z TN na IPS technológiu, ktorá ponúka oveľa živšie farby a lepšie pozorovacie uhly.

Z hardvérového hľadiska zamrzí, že 3DS hry takmer vôbec nevyužívajú spodnú dotykovú brazovku nejakým inovatívnym spôsobom. Väčšina vývojárov sa zmôže maximálne na inventár, alebo mapu. Čo je oproti DS hrám krok späť.

Hry sú distribuované na kartridžoch a z môjho pohľadu je to lepšia voľba ako optické disky. Sú rýchlejšie, absolútne tiché, trvácne a priamo v sebe obsahujú úložné pozície. Avšak limituje ich veľkosť. Platí tu priama úmera, že čím väčšia kapacita, tým vyššia cena. Všetci preto využívajú maximálne 4 GB kartridže. Čo do kapacity najväčšia hra je Xenoblade Chronicles 3D, ktorá má len 3,6 GB.

Nepríjemnou správou je, že 3DS je prvou konzolou od Nintenda, kde sa objavuje regionálny zámok. Z pohľadu doby v ktorej žijeme, je to zo zákazníckeho hľadiska nepochopiteľný krok. Jednotlivé regióny majú rôzne dátumy uvedenie hier na trh a niektoré hry napríklad v Amerike vychádzajú aj ako fyzické kópie a u nás v Európe iba ako digitálne, alebo naopak.

Dobrou správou naopak je plná spätná kompatibilita s predchodcom DS. V tomto prípade sa na hry nevzťahuje ani regionálny zámok, takže s kľudom sa môžu objednávať DS hry z Ameriky, alebo Japonska.

DOBRÚ KONZOLU ROBIA V PRVOM RADE HRY

A v tomto môže byť dávané Nintendo za príklad. To totiž zásobilo 3DS titulmi zo všetkých sérií, ktoré má v talóne. Veľká trojka v podobe Mario, Zelda a Pokémon je zastúpená hneď niekoľkými titulmi. Dopĺňajú ich aj ostatní maskoti firmy ako náročný Donkey Kong, roztomilý Kirby, Yoshi, mimoriadne obľúbený Animal Crossing, Nintendogs a obrovskú popularitu si na 3DS získala donedávna prehliadná ťahovo-strategická séria Fire Emblem. Navyše po dlhých rokoch sa vracia aj klasický Metroid a po prvýkrát sa na 3DS pozrie aj séria Pikmin. Na druhú stranu, mnohí Nintendu vytýkajú, že je príliš detské. A ja týmto hlasom musím dať za pravdu. S 3DS Nintendo očividne mieri na mladšie publikum. Percentuálne má najvyššie zastúpenie detských hier, zo všetkých konzol čo vlastním.

Z tohoto pohľadu teda stojí za zmienku až príliš úzko špecifikovaná knižnica hier. Keďže ju živia hlavne japonské štúdia, prispôsobuje sa ich trhu. Plošinovky, hry na hrdinov a akési simulátory života tvoria hlavnú čast ponuky.

Naopak závodné hry, hry z pohľadu prvej osoby, alebo klikacie adventúry buď úplne absentujú, alebo majú pár zástupcov v podobe pár mizerných titulov. Pritom na Nintendo DS bola situácia opačná. Z 3DS sa navyše dnes už stala výlučne japonská konzola. Faktom je, že ak vezmete do ruky nejakú novú hru, s určitosťou bude od štúdia ako Nintendo, Capcom, Sega, Square Enix, Konami, Atlus, Level-5, Namco, alebo Tecmo. Európske a americké štúdia na 3DS vydali pár mizerných hier ešte na začiatku životnosti a následne konzolku opustili. Posledný mohykán je ešte Warner Bros. ktorý na 3DS stále vydáva Lego hry.

Na druhej strane treba jedným dychom dodať, že v drvivej väčšine prípadov ide o absolútne odladené hry a naozaj len veľmi raritne sa stáva, že hra by dostala po vydaní nejakú opravnú záplatu. To v dnešnej dobe pôsobí až neuveriteľne.

Zaujímavou položkou je cena hier. Tá totiž u kvalitných titulov takmer neklesá. Bežná uvádzacia cena v našich obchodoch je 40 eur. Taký Super Mario 3D Land z roku 2011 sa ešte aj dnes v akciách stále objavuje za cenu okolo 30 eur. Rovnako je na tom Animal Crossing: New Leaf (2012), alebo Pokémon X/Y (2013). V rámci programu Nintendo Selects, sa znovu vydali niektoré najpopulárnejšie hry za odporúčanú cenu 20 eur. Ponuka sa líši v každom regióne a u nás zahŕňa iba 11 hier.

Zvláštnou kapitolou je potom dostupnosť hier. Nintendo je jediná firma ktorú poznám čo má pravidelne problémy so zásobami niektorých titulov. Aby som uviedol niektoré príklady, ktoré sa v Európe vypredali za niekoľko týždňov či mesiacov a odvtedy je už nemožné ich zohnať. Tales of the Abyss, Rhytm Thief and The Emperors Treasure, alebo Castevania: Lord of Shadows - Mirror of Fate. Navyše tieto hry sa ani nevyskytujú v eShope a tak jediná cesta ako ich kúpiť je z druhej ruky za násobne vyššiu cenu.

NAJHORŠIE ONLINE SLUŽBY AKÉ STE KEDY ZAŽILI

Kde začať? Tak napríklad všetok digitálne zakúpený obsah je viazaný na konkrétny kus hardvéru. Nie na váš účet, ale na vašu konzolku. Povedzme, že vám ju ukradnú, stratíte ju, predáte alebo sa proste pokazí. Tak si kúpite druhú, prihlásite sa pod rovnakým účtom a... digitálne hry nikde. Začínate úplne odznova. Momentálne existuje jediná možnosť, ako si preniesť svoje hry na iné zariadenie. Ak máte dve 3DS (napríklad prechod na XL verziu, alebo New 3DS), môžete vykonať transfer celého systému. Vtedy sa všetky dáta presunú na nové zariadenie a staré sa sformátuje. Bežnejšia je však situácia, kedy staré zariadenie najskôr predáte a získané peniaze použijete na nákup nového. V takom prípade, však transfer už nie je možný, keďže starý systém už má nového majiteľa.

Ďalej, ak chcete hrať s nejakým kamarátom po sieti, musíte si vymeniť navzájom svoje 12-miestne identifikačné kódy. Herná prezývka totiž nestačí. Navyše sa musíte osobne poznať, pretože výmena kódov na sociálnej sieti Miiverse bola zakázaná a za uverejnenie hrozil ban. Minulý čas používam preto, že Nintendo túto sociálnu sieť nepochopiteľne zrušilo.

Samotnou kapitolou je digitálny obchod. Prvý raz v živote som videl, že demoverzie sú obmedzené počtom spustení. Niekto si dá 30, niekto 15 a niekto len 8 spustení. Takisto sa v obchode nenachádzajú všetky tituly, ktoré sa na tento systém vydali. Napriek tomu, že 3DS má plnú spätnú kompatibilitu s DS, žiadne DS hry v digitálnom eShope nenájdete.

SITUÁCIA U NÁS DOMA

Ani Česká republika, ani Slovensko nikdy nepatrili k populárnym baštám konzol od Nintenda. Historicky sa u nás vždy najlepšie darilo PC a z konzol bola jasná jednička Playstation. To odzrkadľuje aj situácia okolo Nintedo hier u nás. Stačí nazrieť do ktoréhokoľvek kamenného obchodu s videohrami. Regály určené pre hry na 3DS sú v maximálnom počte jeden kus, poprípade len polovica. A stále sa zmenšujú. Niektoré obchody už 3DS hry ani nedržia a ostáva im pár nepredajných titulov niekde na poličke za pokladňou.

Máme tu síce regionálne zastúpenie v podobe Conquestu, dostať hry teda nie je problém. Nintendo má ale slabý marketing, lokalizované hry od nich nehrozia. A tu blúdime v kruhu. Zákazníci nebudú kupovať Nintendo pokiaľ sa nebude viac snažiť im priblížiť a to sa nebude viac snažiť, pokiaľ nebude mať relevantné predaje.

Z toho všetkého plynie aj počet užívateľov, ktorý je u nás tragický. Na Slovensku sa ráta na stovky, v Českej republike je situácia o troška lepšia (čo je dané hlavne vyšším počtom obyvateľstva). Za dva, alebo tri roky aktívneho nosenie po Bratislave, som stretol ani nie desať Street Passov. To je iných užívateľov s 3DS, ktorí mali zapnuté Wi-Fi a pri nevedomom stretnutí sa nám automaticky vymenili dáta.

Na bazároch sa dlhé mesiace váľajú použité kusy, ktorých sa majitelia nevedia zbaviť. Nintendo proste u nás neprerazilo a nerobí nič pre to, aby situáciu zvrátilo. A ja osobne ani neočakávam, že by sa to v budúcnosti malo nejako zmeniť. Preto ak zvažujete nákup prenosnej konzoly od Nintenda a nie ste ich odchovaný fanúšik, ešte si to premyslite.