Deus Ex: Human Revolution

Je to už viac než dekádu, čo sa na naše monitory a obrazovky vrátila znovuzrodená legenda Deus Ex. Hra bola pôvodne oznámená pod názvom Deus Ex 3 a po prvotnom nadšení začali fanúšikovia ohŕňať nosom ako na verejnosť prenikali informácie, že na hre nepracujú pôvodní tvorcovia a bude obsahovať krycí systém aj automatické uzdravovanie. No obavy z ďalšieho klonu Gears of War sa nepotvrdili. Po vydaní zabodoval Deus Ex: Human Revolution ako u kritikov tak aj u hráčskej verejnosti. Mnohí si tento titul zaradili do svojho rebríčka najlepších hier. Ako sa ale hrá dnes, dlhé roky po svojom pôvodnom vydaní? 

Prvá vec, podľa ktorej sa súdi, ako tá ktorá hra zostarla je grafická stránka. Tu treba podotknúť, že Human Revolution nepatril medzi najlepšie vyzerajúce hry ani pri svojom vydaní. Tvorcovia sa rozhodli použiť Crystal Engine, ktorý pamätal ešte Tomb Raider: Legend. Kvalita prostredia je síce obstojná, horšie je to pri postavách kde to už kolíše. Všetky majú rovnakú výšku a neprirodzene široké ramená. Čo sa týka tvárí, tak tie sa u NPC opakujú a po čase som zistil, že miestny díler zbraní, je zároveň aj môj kolega v práci. Svoju najškaredšiu stránku však hra ukazuje pri animáciach pohybu. Počas rozhovorov postavy neprirodzene strojovo gestikulujú a všetci majú obľúbené obzvlášť čudné gesto, kedy skrčia pred seba ruku v 45-stupňovom uhle. Po omráčení/zabití sa ich telá zase ohýbajú sťa by boli zo želatíny. Hra ani len nepočula o niečom takom ako motion capture.

Naopak hudba je úchvatná. Okamžite ako zazneli prvé tóny v menu, začali sa vynárať nostalgické spomienky a hneď nabudili atmosféru. Soundtrack má na svedomí oceňovaný kanadský skladeľ Michael McCann a za tento svoj počin bol právnom nominovaný na niekoľko ocenení. Hudba v Deus Ex je ukážkou toho, ako má dobrá hudba vo videohre znieť. Je subtilná aj výrazná zároveň. I keď hrá takmer nestále, nie je vlezlá a nikdy neruší. Vnímal som ju skôr podvedome, no keď zazneli niektoré výraznejšie tóny v momente umocnili kyperpunkovú atmosféru blízkej budúcnosti. V tomto prípade jednoducho hudba sedí hre ako „riť na šerbeľ“. Nič sa tu nedá vytknúť, ani zlepšiť.

Aj keď je audio-vizuálna stránka to prvé čo hráč registruje, jadrom každej poriadnej hry je príbeh a hrateľnosť. Tak teda najskôr k tomu prvému. Dokáže príbeh v Human Revolution zaujať aj dnes? Jednoznačne. V roku 2027 sa zdá byť augmentácia ďalším krokom v evolúcii. To čo začalo ako svetlo nádeje pre zdravotne postihnutých sa stalo vecou prestíže a pokroku. Ľudia si dobrovoľne vymieňajú svoje funkčné orgány za augmentované, aby boli silnejší, chytrejší či zručnejší. Jedinou nevýhodou je nutnosť brať Neuropozýn – drahý liek farmaceutického giganta VersaLife, ktorý zabraňuje telu, aby neorganickú zložku z tela vypudilo. Napätie v spoločnosti začína rásť. Naturáli majú obavy, že augmentovaní ich pripravia o prácu. Vznikajú spolky presadzujúce zastavenie technologického pokroku a hrania sa na bohov. A Sarif Industries je na prahu revolučného objavu, ktorý by ľudstvo zbavil nutnosti používania neuropozýnu. Všetko to prekazí nečakaný teroristický útok a začína sa pavučina konšpirácií. Médía hlavného prúdu šíria účelové dezinformácie a kontrolujú verejnú mienku. Mocenský vplyv už nemajú jednotlivé vlády, ale vďaka svojej finančnej sile rozhodujú nadnárodné megakorporácie. A bezpečnosť sveta držia v rukách súkromné vojenské spoločnosti ponúkajúce svoje služby každému kto zaplatí. V pozadí toho celého stojí tajomná skupinka vyvolených túžiaca po kontrole celého ľudstva. Všetko sú to typické kyberpunkové témy, okolo ktorých sa bude točiť väčšina hlavných aj vedľajších misií. Paradoxne najslabšiu časť príbehu predstavuje hlavný hrdina Adam Jensen. Tvorcovia sa z neho zjavne snažili urobiť drsného tvrďáka. Bývalý člen špeciálnej policajnej jednotky obostrený tajomnou minulosťou má však charakter inteligentnej chladničky. Vo väčšine prípadov sa chová chladne a pragmaticky. Sympatie si u mňa nezískal ani vtedy, ani teraz.

Human Revolution sa odohráva primárne v americkom Detroite, kde má sídlo Sarif Industries a čínskom ostrove Hengša, ktorý platí za epicentrum svetového diania všetkého ohľadom augmentácií. Sú tu štyri hlavné aspekty – akčný, kradmý, hekerský a sociálny. Súboje s bossmi bola jediná pasáž, ktorá bola široko kritizovaná všetkými dobovými recenziami. Umožňuje totiž iba akčný prístup. Dodatočné možnosti boli pridané až v rozšírenej verzii o 2 roky neskôr. Ak sa ku hre vrátite po odohraní jej nástupcu, respektíve iných moderných hier, možno vás zarazia niektoré obmedzenia. Jensen sa napríklad nevie vytiahnuť pri skákaní. Pokiaľ je prekážka vyššia ako pás hlavného hrdinu, tak na ňu nevyskočíte. Aj preto bola moja prvá augmentácia vylepšenie nôh. Dosť dlho som žil v presvedčení, že Human Revolution nemá, podobne ako Fallout 3, možnosť mieriť cez mechanické mieridlá zbrane. Je to tu, avšak nezmyselne namapované na stredné tlačiko myši. Pravé tlačítko v základnom usporiadaní totiž slúži ako vstup do krytu.

Z technologického hľadiska, hru spustíte dnes takmer na hocičom. Optimálne požiadavky požadujú hocaké štvorjadro a grafickú kartu na úrovni zobrazovadiel RX 550/GTX 1030. Na rozdiel od svojho nasledovníka Human Revolution nepadá, nemrzne ani neobsahuje žiadne veľké známe neopravené bugy. Je tu dokonca podpora aj pre ultraširoké zobrazenie 21:9. Nixxes pri portovaní PC verzie odviedli skvelú robotu.

Aj po vyše dekáde je Deus Ex: Human Revolution stále vynikajúca hra. Z technologického hľadiska na nej samozrejme vidieť zub času, no celkový zážitok je viac ako uspokojivý. Atraktívny príbeh a viacero možností ako čeliť prekážkam sú tu hlavnými ťahúňmi. Ešte dodám, že na internete existuje aj profesionálny český preklad vo forme titulkov, na ktorom pracoval tím Marka Tvrdého. Pôvodná verzia však už na Steame nie je na predaj. Nahradila ju rozšírená verzia, ktorá má v sebe natvrdo zakomponované DLC „The Missing Link“. To v momente, kedy hra už graduje ku koncu, spomalí herný rytmus odobraním augmentácií. Celkovo však považujem tento titul za najlepší v celej sérii.